Si mladý, treba z toho vytrieskať čo najviac
Nie, nie som z tých, čo protestujú za zrušenie letov na krátke vzdialenosti a lobujú za otrasne drahú vlakovú dopravu. Nápad ísť do Paríža vlakom prišiel potom, ako som si v akcii na Black Friday kúpil Interrail, lístok na všetky európske vlaky pre mladých ľudí do 28 rokov. Zrazu sa mi naskytla možnosť dobyť väčšinu mojich vysnívaných metropol, a keďže francúzske múzeá ponúkajú vstup zadarmo pre ľudí do 26 rokov, nebolo o čom. Vidieť Paríž a zomrieť, či ako sa to hovorí.
Po tom, ako mi raz zrušili nočák a musel som tráviť noc v Zürichu na stanici, som sa do nočných vlakov až tak nehrnul. Pri cene 21€ na deň a 15€ za miestenku som ale potlačil všetky spomienky na nepohodlie a s dvoma batohmi a slušnou dávkou očakávania som sa vybral do kupé vozňa. Predražené ležadlá neprichádzali do úvahy – veď čo, jednu noc môžem byť trochu dokrčený.
Majú to dobre premyslené
Do Paríža som išiel dvakrát (druhýkrát mal v tom prsty muž😏), takže túto cestu viem porovnať z hľadiska obsadenosti, meškania aj celkového zážitku. Začnime tou najväčšou výhodou, a tou je ohromná praktickosť linky. Keby som bol išiel lietadlom, musel by som prejsť cez x kontrol, navyše v dvojhodinovom predstihu. Takto stačilo prísť na nástupište pár minút pred odchodom, ukázať sprievodcovi lístok a už sa nikto nestaral.
Vlak odchádzal z viedenskej hlavnej stanice, ktorú mám pol hodinu od domu, a končil v Paríži na stanici Gare de l´Est. Čo je nielen stanica v peknom prostredí na prechádzanie, ale hlavne je omnoho bližšie k centru, ako 80 km vzdialené letisko Beauvais, na ktoré lieta napríklad Ryanair. Treťou výhodou sú relatívne prijateľné časy odchodov a príchodov, Nightjet 468 odchádzal krátko po osemnástej a príchod mal krátko po desiatej, vďaka čomu som nemusel rušiť toľko lekcií. Jedenkrát sme dorazili s meškaním hodinu a druhýkrát dokonca načas, čo je pri takomto diaľkovom spoji naozaj úctyhodné.
Čo si vziať so sebou
V rámci interrailu som nočákmi cestoval asi 20 ráz a zažil som všeličo, od drámy v chodbičke po spolucestujúcu, ktorá naše kupé zamkla vlastným zámkom z obavy pred zlodejmi. Rozhodne ale nič, čo by sa nebolo dalo zvládnuť. Ja som si okrem masky na oči (som celkom citlivý na ranné svetlo) zobral hlavne predlžovačku, pretože byť tak dlho s vybitým mobilom alebo laptopom je predsa pre generáciu Z nepredstaviteľné. V kupé bývajú väčšinou zástrčky dve, pri oknách, takže môj nápad ocenili aj ostatní cestujúci. Dokonca som sa vďaka tejto technike dostal do úzkych s mojou španielčinou, keď som páriku z Mexika o jednej ráno mal vysvetľovať, že predlžovačka funguje, to len prúd striedavo vypadáva a naskakuje v závislosti od rýchlosti vlaku.
Cool baby aj lowkey homofób
Moja jazyková výzva nebola jediným zážitkom, na ktorý z ciest do Paríža spomínam. Hneď pri prvej ceste som mal v kupé šťastie na hot pána s hnedou bradou a okrúhlymi okuliarmi (moji kamaráti vedia, že tak spĺňa hneď 2 z 5 kritérií!). Navyše v poloformálnom looku s károvanými nohavicami, ktoré mu nebezpečne zvýrazňovali stehná. V Salzburgu potom pristúpila ešte jedna holka, takže žiadne Call Me by Your Name sa nekonalo, ale aspoň sme sa traja mohli vystrieť po dvoch sedačkách.
Z môjho pozorovania môžem povedať, že cestovali hlavne dvadsiatnici a tridsiatnici, a že začiatkom februára bol vlak citeľne prázdnejší, ako pri mojej druhej ceste v polovici marca. Vtedy bolo naše kupé plne obsadené, dokonca sme mali šťastie na pána z Grazu (meno som zabudol), ktorý očividne po dlhej dobe išiel do sveta a mal veľkú potrebu s nami zdieľať radosť z výletu plateného zamestnávateľom. Keďže som sedel hneď oproti, dostal som aj prednášku o “upadajúcej rakúskej ekonomike” a nejakej oceliarni pri Linzi.
Ja s ukecanými spolucestujúcimi problém nemám, ale pán si pil jedno pivo za druhým a v jednom momente bol nepríjemný k naježka ostrihanej spolucestujúcej, ktorá sa predstavila ako El. Dovtedy som si myslel, že iba vyšinutí slovenskí politici majú problém s nebinárnymi ľuďmi, nuž, mýlil som sa. Našťastie boli ostatní spolucestujúci príčetní a pánovi sme dali najavo, že to budeme musieť všetci v láskyplnom objatí spolu vydržať.
Okrem alkoholom posmeleného pána som takisto spoznal aj dievča (s menami som strašný), ktoré bolo krátko po maturite a cestovalo na jeden dobrovoľnícky projekt na severe Francúzska; a Parížana, ktorý stážoval vo Viedni a išiel domov kvôli narodeninovej oslave. Niežeby sme si zakaždým dali zoznamovaciu rundu, len tentokrát nás náš zhovorčivý spolucestujúci primäl k lepšiemu spoznaniu sa.
Praktické info
- Vo februári 2025, keď som cestoval ja, vlak z Viedne odchádzal trikrát týždenne, a ja som si zvolil spojenie vo štvrtok večer tam a pondelok večer naspäť.
- V rámci akcie na Black Friday (ktorá mimochodom beží aj tento rok do polovice decembra), som si za 315€ kúpil Global Pass, ktorý umožňoval cestovať počas 15 dní v rámci 2 mesiacov, čerpať ich môžete začať do 11 mesiacov. Táto cena platí pre ľudí pod 28 rokov, staršie ročníky majú lístok o 100€ drahší.
- Odchádzal jeden dlhý vlak, do Paríža aj Bruselu, v noci sme sa pri Mannheime delili a a zároveň spájali s nočným vlakom z Berlína.
- Medzi Štrasburgom a Parížom nebola žiadna zastávka, preto tu bol povolený len výstup (cesta tam) a nástup (cesta späť)
Adieu NJ 468?
Vyzerá to tak, že v najbližích rokoch bude môj nočný výlet do Paríža doslova neopakovateľnou spomienkou, keďže od 14. decembra sa spojenie ruší. Francúzska vláda škrtla dotácie, a hoci úsek do Berlína by mal nahradiť Eurosleeper, Viedeň je neistá. Posledný vlak smerom do Paríža pôjde vo štvrtok, 11.12.2025 a naspäť v piatok, 12.12.2025.
