Môj brat rok

dec 31, 2024 | Lifestyle | SK

Keď v júli tohto roka speváčka Charli XCX vydala svoj krikľavozelený album Brat, okrem úmyselne škaredej grafiky a zvláštnej podobnosti so slovenčinou som sa pri ňom moc nepozastavil. Charli som vďaka pár pesničkám registroval, ale viac som sa fenoménom, ktorý odštartovala, začal zaoberať, až keď to bolo cool (ako inak). A práve jej “rebelské, ale empatické, a zároveň trochu chaotické dievča” mi tento rok pomohlo prekonať jeden z mojich strachov, konkrétne ten z chodenia na párty.

Tento článok bude trochu osobný. Každý rok sa mi podarí zažiť niečo po prvý raz, a v roku 2024 sa mi prvýkrát stalo, že som išiel na párty a reálne som si ju aj užil. Nič zarážajúce, poviete si, veď na čo iné potom tie párty sú. Nuž, pre mňa to taká samozrejmosť nebola. Z detstva som si niesol nálepky “introvertného dieťaťa”, “slušného chlapca s košieľkou” a hlavne názor, že “predsa sa nebudem opíjať na to, aby som sa vedel uvoľniť.” Práve to posledné bolo niečím, čo ma dlho držalo ďaleko od každého klubu, zábavy či bujarejšej oslavy. Jednoducho mi bolo vrcholne nepríjemné tancovať za triezva pred ostatnými, nevedel som sa uvoľniť. A opiť sa predsa neprichádzalo do úvahy, na to ma sestry z mojej katolíckej školy vystrojili až až.

Cover albumu Brat

Nie že by som nerád tancoval, práve naopak. To by ste videli tú Shakiru za zatvorenými dverami. Ale pravdepodobne mi moja internalizovaná homofóbia a zopár iných faktorov bránili pustiť sa do niečoho, čo je mnohých mladých ľudí tak prirodzené.

Recept na dobrú párty

Keď som sa svojej o 4 roky mladšej sestry, mojej dvornej expertky na poriadny študentský život opýtal, čo ju na tých kluboch baví, odpoveď znela: “Nie vždy sa reálne aj bavíš. Dosť záleží na ľuďoch, DJovi a hlavne, 2-3 vodky ako otvárak vedia urobiť riadny rozdiel.” Presne na to som neskôr myslel, keď som skončil na networkingovom evente, ktorého súčasťou bola aj záverečná párty. Po skončení vedomostného kvízu (z ktorého sa môj vnútorný nerd tešil oveľa viac), sa ľudia začali zhlukovať na parkete a ja som chytil paniku. Zamieril som preto na bar, a presne podľa receptu ‘a la Ráchel’ som si pribral pár panákov na pomoc. V rade sme sa dali s pár dievčatami do reči, a aj tento kontakt mi pomohol prežiť noc. A keby len prežiť, na ten večer mám veľmi pekné spomienky. Keď spätne rozmýšľam, v čom bola táto párty iný ako moje predošlé kŕčovité pokusy prebudiť moje disco ja, musím dať za pravdu mojej sestre Ráchel. Ľudia spravili veľa – pred samotnou párty sme sa veľa rozprávali, sadli sme si a cítil som sa prijato. A keďže išlo hlavne o dievčatá, musel tomu DJ prispôsobiť aj výber hudby. Zistil som, že na Lady Gagu a Rihannu sa viem hýbať oveľa lepšie, ako na elektro alebo trance, s ktorými som mal predtým skúsenosť doma v Rakúsku. Pop pre biele dievčatá to proste istí.

Čo s tým má Charli?

Nejde pri tom o jedinú párty, na ktorú som tento rok zavítal a kde bola sranda. Asi je to ako pri prvej láske, prvom sexe či šoférovaní – pri ďalších pokusoch bude vaše sebavedomie o trochu väčšie, ako to bolo prvý raz. Svoju zásluhu na mojom rozbehu má aj autorka albumu Brat, ktorá sa v mojej bubline toto leto nachádzala asi že všade.

Brat párty, na ktorej som stretol Macieka

Brat v angličtine označuje fagana, spratka, a podľa môjho bádania na internete chcela Charli namiesto slušného dievčaťa dať priestor svojmu nedokonalému, trochu chaotickému ja, ktoré si užíva život plnými dúškami. Nejdem si nahovárať, že som si osvojil tento mindset, práve naopak. “Nemôžeš byť taký milý,” kričal na mňa Maciek, keď som sa v klube slušne uhol už desiatemu človeku, čo sa okolo mňa tlačil. Hlavou mi zablysol obraz strnulého dieťaťa so všetkými úlohami porobenými, a povedal som si, že takýto brat asi nikdy nebudem. Rovnako aj môj poľský kamarát usúdil, že asi nie sme “brat enough”, keď sa pesničky na tematickej CharliXCX a Kesha party akosi zvrhli a bolo ťažké naladiť sa na vlnu ostatných.

Nakoľko som brat

Na niektorých definíciách brat leta som sa naozaj pobavil. Podľa Vogue Česko nastal čas na divokou ženu, která se nebojí večírků, ale ani jejich následků. “To mi pripomína letné edície Bravo Girl spred 15 rokov,” písalo sa v jednom komentári pod príspevkom vysvetľujúcim túto zelenú éru. A aj keby som si veľmi želal byť ako to najpozitívnejšie z posolstva brat summer (alebo hot girl summer či akéhokoľvek leta spred 15 rokov), viem sa stotožniť maximálne s chaotickým a úprimným dievčaťom, ktoré občas trepne aj nejakú hlúposť. Ale taký som bol odjakživa, nech si letné trendy hovoria čo chcú. Či už sa aj takto budem akceptovať, to je vec druhá, na ktorú asi potrebujem viac času.

Trochu som sa ale našiel v definíci SME, podľa ktorého je brat leto, “keď ideš z klubu taxíkom o pol piatej ráno, vonku sa rozvidnieva a ty si líhaš spať oblečená s mascarou na očiach.” Veruže som sa tento rok párkrát v tejto situácii ocitol, zatiaľ teda s výnimkou tej mascary. Už aj bolo načase, lebo v sedemnástich som mal jednoducho iné priority.

Avšak u mňa sa tento rok jednalo o vedomé prehlušovanie svojich iných nepríjemných pocitov, na ktoré moc pyšný nie som. Aj preto do roku 2025 idem skôr s vyhliadkami na “clean girl aesthetic”, ktorú Charli tak zhejtila. Za celé toto zelené šialenstvo som napriek tomu vďačný. Nielen kvôli bangerom z tohto albumu, ktoré ma sprevádzali na mojich letných túrach. Ani by som nepovedal, že už na párty chodím rád. Chcem ale veriť, že aj prostredníctvom tohto môjho vykročenia z komfortnej zóny som o krok bližšie k prijatiu surovej verzie seba, ako to navrhuje samotná matka Charli XCX.

Späť na blog

Filip

Študent, nerd do jazykov, expat

Pomáham študentom a lektorom vyťažiť maximum z 1:1 spoluprác.