Keby som bol učiteľom na klasickej škole, pravdepodobne by moje interakcie s kolegami prebiehali za dverami zborovne. Práca ako freelancer v online prostredí má ale svoje špecifiká a možnosti networkingu a sebarozvoja sú rôzne. Ak vás zaujíma, prečo majú aj lektori svojho učiteľa a ako vám môže takáto spolupráca pomôcť zlepšiť sa, tento článok je pre vás.
„To na čo potrebuješ učiteľku španielčiny, keď už máš certifikát?“ spýtala sa ma začudovane sestra. Alebo moje nedávne rande: „Tebe žiadne hodiny netreba, veď tvoja nemčina je perfektná!“ S takýmito a podobnými situáciami sa občas stretnem, keď ľuďom spomeniem, že mám učiteľa jazyka. Ak viem dať dohromady rozvitú vetu a komunikácia s rodenými hovoriacimi prebieha bez problémov, načo sa vlastne trápiť? Dôvodov je niekoľko a na nasledujúcich riadkoch sa vám ich pokúsim priblížiť.
Najprv ale základná otázka: Stojí vám to za to?
Keď sa chcete začať učiť nový cudzí jazyk, základom je mať aspoň nejakú vnútornú motiváciu. Inak to nie je ani vtedy, ak už ste sa dostali na pokročilú úroveň a jazyk vyučujete. Áno, zo všetkých strán sa na nás valí, že sa máme snažiť byť lepší, výkonnejší, nestagnovať. Ale povedzte si úprimne, ak už sme dosiahli úroveň spokojnosti a máme k tomu x iných životných priorít, súkromné zdokonaľovacie hodiny veľmi ľahko oželieme.
Preto chcem povedať – ak ste so sebou spokojní a necítite, že by Vám dodatočná práca na sebe nepriniesla primeraný úžitok, nebudem Vás presviedčať, aby ste to zmenili. Chcel by som ale zdieľať pár dôvodov, prečo aj napriek dosiahnutiu pokročilej úrovne s učením neprestávam. Možno sa v niektorom nájdete, či už ako lektori, alebo študenti.
V jazyku neexistuje jednoznačná cieľová rovinka
Viem, je veľmi praktické vedieť, do akej skupiny európskeho referenčného jazykového rámca patríte. Ak ste len v začiatkoch, schováte sa za A1, s B2 si môžete začať hľadať prácu či štúdium a ak máte na papieri najvyššie stupne C1 alebo C2, zdá sa, že je dobojované. Z môjho pozorovania je väčšina kurzov aj tak vedená po úroveň B2, tak ak sa dostanete o úroveň-dve vyššie, nemalo by Vám robiť problém jazyk vyučovať.
Nikde ale nie je napísané, že na najvyššom stupni ovládate úplne všetko. Ak siahneme napríklad po CEFR Companion Vol. 2020 [1], zistíme, že “C2 nie je najvyššia predstaviteľná úroveň v cudzom jazyku.”
Táto publikácia sa venuje rôznym úrovniam cudzieho jazyka, pričom pre každú schopnosť popisuje rozsah kompetencií kandidáta. Jednou z nich je aj všeobecné porozumenie, kde sa uvádza, že C2 kandidát rozumie prakticky akémukoľvek druhu jazyka, či už naživo alebo z televízneho vysielania, za prirodzenej rýchlosti reči.
Čo sa ale skrýva za „prakticky“?
Tomu, čo všetko obnáša byť na pokročilej úrovni, venujem samostatný článok, teraz by som to iba zhrnul tak, že každý si vie nájsť svoje ciele. Niekto sa zameria na špecifické oblasti slovnej zásoby, niekto sa vyjadrovať čo najprecíznejšie a iný cieli na prirodzenosť. Pre ilustráciu pridávam úryvky z diskusie učiteľskej Facebookovej skupiny, ktorej som členom (mená sú zmenené kvôli ochrane osobných údajov):
Tiež by sme sa na to mohli pozrieť cez čísla: rodený hovoriaci anglického jazyka ovláda približne 20.000 slovných rodín [2], pričom nejde o jediné číslo, na ktoré som narazil. Nehovoriac o tom, ze pre odhad vedomosti slov C2 používateľa sa mi žiadny hodnoverný zdroj nájsť nepodarilo. Ak zoberieme do úvahy, že v oficiálnych slovníkoch sa nachádza násobne viac slov ako 20.000, vidíme, že je na čom pracovať, ak by ste sa chceli zamerať len na slovnú zásobu samotnú.
A to nehovorím o tom, že ak vo svojom rodnom jazyku opakovane nachádzam slová, ktorým nerozumiem. Takisto slovná zásoba rodeného hovoriaceho – mňa, študenta IT, sa nebude na 100% prekrývať s mojou kamarátkou doktorkou. Jazyk odráža svet každého z nás a prečo očakávať, že sa nejakému certikačnému ústavu podarí tieto svety zjednotiť?
Ani pán učiteľ nevie všetko
Ak teda je jedna oblasť slovnej zásoby u každého rozvinutá do inej miery, nebuďte prekvapení, ak vás vaši žiaci v niektorej predbehnú. Koľkokrát som nevedel povedať krupicovú kašu, lievik alebo mesto Jericho. A preto mám vždy na hodine pri sebe zoznam, kam sa dostanú všetky záludné otázky, ktoré si potom prejdem s rodeným hovoriacim. Stáva sa mi to aj naopak – niekedy mi až po dlhšom zamyslení napadne slovenský ekvivalent slova, na ktorý sa ma žiak opýta. A niekedy slovo vo vašom jazyku existovať nemusí – nie každá kultúra má potrebu daný jav aj vyjadriť. Určité otázky sa zvyknú opakovať, a preto mi príde samozrejmé byť pripravený a pracovať na zlepšovaní kvality svojich služieb.
Jazyk nie sú len slová
Moje zoznamy otázok nemám preto, že by ma študent nachytal a ja si to potom kajúcne vyhľadám konkrétne slovíčko ako zadosťučinenie. Práve naopak, som celkom vyberavý ohľadom toho, čomu vo svojej hlave poskytnem kapacitu. Z toho dôvodu napríklad nerobím hodiny 100% na mieru – ak niekoho zaujímajú povedzme súčiastky od bicykla, ja, čo by som aj s vyfučaným kolesom išiel do servisu, mu odporučím niekoho iného.
Takéto situácie sú však ojedinelé, väčšinou sa chcem dostať na koreň aj tým najzdanlivejším hlúpostiam. Prečo teda? Lebo mám úprimný záujem o jazyk a o kultúru. Veľakrát totiž s učiteľmi odkryjeme niečo, čo som dovtedy ani nepovažoval za tému – učiteľovi napadne porekadlo, reklama alebo politická aféra spájaná s daným slovom, a už je o diskusiu postarané. Takisto sú s kultúrou spojené otázky ako:
- Nakoľko silné je toto slovo? Použil by ho aj človek mojej generácie? Nakoľko priamy by si bol v danej situácii?
- Do akej miery používate slová z cudzích jazykov? Nemčina napríklad používa oveľa viac nezmenených anglických slov ako slovenčina, prípadne sa dané slovo používa v inom kontexte. Keď sa mi niekto nepáči, poviem po slovensky, že nemáme vibe, v španielčine by ste skôr rozprávali o spojení alebo feelingu.
- Naozaj všetci vnímajú daný jav tak, ako je v učebnici, alebo ide iba o klišé?
- Pikošky, klebety a zaujímavosti. Je síce pekné prečítať si o pamiatkach v hlavnom meste, viete ale, na ktoré jeho štvrte sa pozerajú ľudia zhora? Ako ľudia vnímajú turistov, cudzincov a inakosť? Čo si myslí moja učiteľka o súčasnej politickej kríze v ich krajine?
Niekedy ani nemusíte mať vznešené ciele
U mnohých učiteľov nejde vôbec o rozvoj zo sentimentu, ale kvôli praktickej stránke veci. Opäť pridávam komentár z učiteľskej diskusie, ktorý si vyslúžil podporu veľkej časti diskutujúcich:
Ak sa napríklad špecializujete na nižšie úrovne, schopnosť zjednodušovať jazyk je pre Vás darom aj prekliatím. Na to, aby ste nezakrpateli, vôbec nemusíte rozširovať svoju cieľovú skupinu na všetkých. Konverzácie na pokročilej úrovni môžu byť pre učiteľa osviežujúcou zmenou a možnosťou rásť.
Urobte to pre svoje sebavedomie
V každom, čo nevyučuje svoj rodný jazyk, sa sem-tam vyskytnú pochybnosti, či ste dosť dobrý a či na to máte. Ja som to mal podobne, nežil som tak dlho v zahraničí a vôbec som si nebol istý, či je moja nemčina dosť autentická a či vôbec jazyk v takejto podobe môžem predávať študentom. Nevyskúšaš, nevieš, a tak som si našiel skúšobné hodiny u troch učiteľov, že „aby som sa udržal kvôli covidu a nízkej socializácii“.
A tam sa začali diať veci. Najskôr už len samotný pocit, že na sebe ďalej pracujem, mi pomáhal chodiť na vlastné hodiny s väčšou istotou. S každou komplexnejšou debatou, s každou zodpovedanou otázkou som ani nie že začal cítiť progres (podľa niektorých učiteľov tam „nebolo moc čo zlepšovať“), ale začal som krotiť svoje perfekcionistické ja a zmenil sa mi pohľad na jazyk samotný. Hodiny s učiteľmi z rôznych miest mi ukázali, že nie je len „jedna“ nemčina, a keď moja nemecká učiteľka nechápavo krútila hlavou nad niektorými rakúskymi výrazmi, zistil som, že nie je chyba len vo mne.
Takisto mi pomohlo uvedomiť si, že nie všetky výrazy z môjho jazyka existujú aj v iných, keď sme ani s viacerými doučovateľmi nenašli ekvivalent toho, pre čo má moja rodná reč také elegantné formulácie. A aj naopak, veľakrát som sa dostal do styku s konceptami a frázami, na ktoré som doteraz nenašiel rovnocennú variantu v slovenčine.
Vy ste najlepší tester
Ak máte to šťastie, že vyučujete svoj rodný jazyk, možno Vám predošlé dôvody toho veľa nepovedali. Rád by som Vám teraz predostrel dôvody, ktoré spoluprácu s inými učiteľmi robia zmysluplnú aj pre rodených hovoriacich. Nadviazal by som na predošlý bod so sebavedomím – ak si chcete uvedomiť hodnotu svojich lekcií, skúste si hodinu u niekoho iného. V rámci mojich udržiavacích konverzácií som si uvedomil, v čom sú kvality mojich hodín a v čom by som sa naopak mohol učiť od iných. Takto som si napríklad všimol, že pre niekoho môžem rozprávať príliš rýchlo/pomaly; že ma hnevá, ak vidím, že učiteľ dlho pozerá do mobilu, alebo že predstavy o roli učiteľa sa rôznia naprieč spektrom online lektorov. Mal som takto ľudí, ktorí čakali, že si kompletný program svojej hodiny vymyslím ja; ale aj takých, čo do mňa hustili svoje postupy a neboli ochotní pokúsiť sa aspoň vypočuť, čo by som potreboval. Ukázalo mi to, ako je dôležité študentov počúvať, komu mám nechať viacej voľnosti a kto naopak potrebuje väčšie zásahy z mojej strany.
Rovnako aj v prípade slovenčiny pre cudzincov sa rád zúčastňujem prednášok a diskusií o učebných metódach a materiáloch, ktorých ani pri takom malom jazyku nie je málo. Predsavte si teda, aké možnosti rozvoja máte, ak učíte svetový jazyk.
Najväčším školiteľom empatie sú pre mňa hodiny nových jazykov, ktoré sa učím. Znova a znova si takto overujem princípy a postupy, ktoré študentom odporúčam a zažívam potešenie aj frustráciu pri osvojovaní si nových javov. V komunite učiteľov jazyka väčšina ľudí totiž nie je monolingválna (pozdravy do Ameriky!) a stalo sa takmer klišé, vďaka svojmu cudziemu jazyku hovoriť, že „dobre viem, aké môže byť ťažké naučiť sa jazyk“. Príde mi potom logické, že sa aj ako učiteľ vo svojom boli nevzdáte, aby ste mohli byť žiarivým, nepokryteckým príkladom pre svojich študentov.
Nie ste len učiteľ, ale aj podnikateľ
Ak online výučbu neberiete len ako párhodinovú bokovku a myslíte to so svojimi hodinami trochu vážnejšie, existuje celá rada oblastí, ktoré sú pre Vás relevantné okrem samotného učenia. Počnúc od rôznych online nástrojov, organizácie (materiálov, študentov, času mimo hodín), cez marketing a pricípy freelance podnikania až po duševné zdravie a predsudky, s ktorými sa v rámci tejto profesie stretávame.
S čím všetkým som sa stretol v rámci online výučby.
V rámci vlastného rozvoja je bežné hľadať si vzory a skúsenejšie osobnosti, od ktorých by ste sa učili. Jedným z pre mňa inšpiratívnych ľudí je český podnikateľ Robert Vlach, ktorý vo svojej knihe Na voľnej nohe hovorí o dôležitosti hľadania know-how vo svojom vlastnom odbore:
„Pri mentoringu ide o neformálnu výmenu skúseností, vrátane rozličných trikov a zvykov, ktoré skúsení odborníci vedia, ale nikto o nich verejne nerozpráva. Mentor nie je konzultantom. Je to profesionál, ktorý je ďalej ako Vy a podľa toho k nemu aj vzhliadate. Zároveň by nemal byť iba vzorom profesným, ale aj ľudským a takisto psychologickou podporou. Rola mentora je neformálna, avšak dôležitá. Poskytuje Vám možnosť rozprávať o veciach, ktoré sú pre tvoje okolie nezaujímavé. A keďže ide o blízky vzťah medzi dvoma ľuďmi, mentoring môže mať mnoho podôb. Nemusí to byť celebrita vo svojom odbore, úplne stačí skúsený kolega, ktorého rešpektujete za to, čo dokázal.“ [3]
Preto aj v rámci lektorstva rozširujem svoju bublinu a medzi účty, ktoré sledujem patria aj inšpiratívni ľudia z našej brandže. Od niekoho sa môžem učiť komunikácii, niekto zas ponúka hodnotné kurzy alebo vytvára materiály, ktoré vedia oživiť aj moju hodinu. Takýmto spôsobom mám nepriamo viacero učiteľov, ktorí ma neučia priamo jazyku, ale tiež sú dôležití pre moje ďalšie pracovné smerovanie.
1:1 hodiny z Vás nemusia urobiť vlka samotára
Online prostredie a sociálne siete v sebe prinášajú jednu obrovskú výhodu a to, že nemusíte ostať len pri pasívnom sledovaní, ale byť aktívnym členom komunity novovznikajúcej profesie online lektorov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tu panuje rivalita, čo nie je úplne nepravda – v konečnom dôsledku tu konkurencia vždy bude, avšak slušnou interakciou môže ísť o zdravú konkurenciu. Ja si členstvo v učiteľských skupinách veľmi vážim, a to nielen preto, že mi pomáhajú zvyšovať kvalitu vlastných hodín. Určite poznáte ten pocit, keď s niekým zdieľate podobné problémy, viete si spoločne zanadávať ale aj dostať vhľad na Vašu situáciu od ľudí z fachu.
Tu pripájam grafiku s témami, ktoré nesúvisia priamo s hodinami, ale diskusiu o nich na učiteľských eventoch a fórach hodnotím veľmi prínosne:
Nechcem tento článok zakončiť gýčovo v štýle „spolu dokážeme viac“. Len by som ťa chcel povzbudiť nebáť sa, vyjsť zo svojej ulity a dať šancu novým možnostiam, ktoré ti môže dodatočná práca na sebe ako lektorovi priniesť. Facebookové skupiny, profily, čo na nás vypľuje tiktok, učiteľské konferencie – možností je veľa. Od svojho lepšieho lektorského ja ťa môže deliť len jedno kliknutie alebo správa. Učeniu (sa) zdar!
Zdroje
[1] https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
[2] https://www.bbc.com/news/world-44569277
[3] Vlach, Robert. The Freelance Way (p. 39). HarperBusiness. Kindle Edition.
